Predstavte si, že k vám na ihrisku pristúpi odhodlaný novopečený rodič s úprimnou otázkou: „Čo mám robiť, aby som vychoval z môjho malého dieťaťa charakterného človeka?“  Vedeli by ste odpovedať? V tej chvíli by asi každý z nás musel veľmi sústredene rozmýšľať, kde vlastne začať.

Zaujímavé je, že každý rodič by vedel okamžite poradiť niekoľko spôsobov ako dieťa naučiť samostatne jesť, používať toaletu či obliekať sa. Akonáhle  však diskutujeme o rozvoji spoločenských zručností, cítime sa neistí a mnohokrát tápeme. Prečo to tak je? Jednou z možných odpovedí je fakt, že ide o nehmatateľné, duševné zručnosti, ktoré nie je možné zadefinovať presnými návodmi či číslami. Závisia od mnohých premenných ako sú: naše hodnoty , pohľad na  morálku, … Napriek tomu nájdeme princípy,  na ktorých sa väčšina rodičov zhodne , že sú pre život v spoločnosti nevyhnutné. To budú tie kľúčové, ktoré by sme mohli novopečenému rodičovi ponúknuť. Jednému z nich sa budeme teraz venovať. Je ním zodpovednosť. V poradí druhý z aspektov budovania charakteru, ktoré v duchu efektívneho rodičovstva považujeme za kľúčové. Skúsime sa podrobnejšie pozrieť na to:

  1. Prečo je zodpovednosť potrebná a kam dieťa zavedie
  2. Ako ju u detí rozvíjať
  3. Aké ovocie ponúka

Potreba a dopady zodpovednosti

  • Zodpovednosť ako nevyhnutnosť existencie a fungovania  vzťahov

Keďže my ľudia sme bytosti spoločenské, vzťah je základným dôvodom našej existencie. Pokiaľ všetko funguje ako má, vzťah s dieťaťom naplnený  prekypujúcou  láskou dostávame pri jeho narodení.  Lenže láska sama o sebe nepretrvá. Aby sme ju dokázali  udržať a rozvíjať, potrebujeme k tomu správny nástroj. A práve zodpovednosť je tým kľúčovým prostriedkom ako väzby pestovať a chrániť.  Prináša do vzťahu výživu v podobe rešpektu, úcty a dôvery. Príliš častým prekračovaním hraníc zodpovednosti, láska ochabuje a  vzťah sa rozpadá. Príkladom poslúži dieťa, ktoré často klame. Stráca dôveru rodičov, a tým sa vytráca aj vrelosť  a sila ich vzájomného puta.

Sprostredkovanie  tejto  zákonitosti deťom je jednoznačnou úlohou rodiča . Mnohí  sa však potýkajú so sklonom k ospravedlňovaniu detských prešľapov a rozmarov. Preberajú za nich zodpovednosť, namiesto pravdivého sprostredkovania reality. Neuvedomujú si ako tým postupne negatívne ovplyvňujú ich vzťahy v spoločnosti. Tak ako keď očarujúca Julinka začne na návšteve zabávať spoločnosť dospelých. Skáče druhým do reči, líška sa a núti ich do svojej hry. Rodičia celú situáciu len s úsmevom sledujú. Nevyžadujú od nej primeraný rešpekt a úctu voči potrebám hostí. Julinka takto nemá možnosť prísť na to, že pri vlastnej zábave sú dôležité aj záujmy ostatných.

  • Zodpovednosť ako schopnosť viesť vlastný život

Zodpovednosť je zároveň rozhodnutie a schopnosť prijať život do vlastných rúk. Riadiť si ho a smerovať  k harmónii a uspokojeniu. Keď dieťa prijme túto schopnosť za svoju, pozerá sa na seba ako na kapitána lode. Pochopí, že má v rukách slobodu k morálnym rozhodnutiam a zistí, že odklon od nich vedie ku zakolísaniu až stroskotaniu jeho lode. Avšak na to, aby zodpovedne mohlo konať je potrebné, aby sme my rodičia u detí pestovali schopnosti a vlastnosti, ktoré im umožnia ich lode správne riadiť. Určite sa zhodneme na tom, že budú potrebovať:

pravdovravnosť, čestnosť, schopnosť rozhodovať sa, niesť následky za svoje chyby, vytrvalosť , trpezlivosť, ohľaduplnosť, schopnosť riešiť problémy, obhajovať právo a spravodlivosť, zastať sa slabších, vedieť sa ovládnuť, …

Pri vymenovaní týchto vlastností je nám jasné, že človek ktorý ich vyznáva ako svoje hodnoty, tvorí a pestuje  vzťahy s plnou vážnosťou. Zodpovednosť  takémuto človeku zabezpečí udržanie vzťahu. Je dobré, najmä pre nás rodičov uvedomiť si, že to nie je len láska k dieťaťu, ktorá nám pomôže z neho vychovať charakterného jedinca. Že je to práve naša zodpovednosť rozvíjať  u neho schopnosti , ktoré mu pomôžu  prebrať život do vlastných rúk. Často krát si ani neuvedomíme ako ideme proti prirodzenej chuti dieťaťa sa osamostatňovať. Ide o obyčajné situácie typu-  bábätko „sa trápi“ s tým, aby sa doplazilo k vzdialenej hračke. Milujúci rodič je hneď po ruke, aby mu ju podal. „Nenechám ho predsa trápiť sa,“ povie. Skutočne sa trápi, alebo sa skôr učí, že na to , aby hračku dosiahlo musí  vyvinúť isté úsilie? A tak slepá láska voči nášmu milovanému drobcovi narúša prirodzený zákon: “Chcem niečo dokázať, musím preto niečo spraviť.“ 

  • Zodpovednosť ako cesta k slobode

Zodpovednosť vedie deti k slobode. Pomáha rozhodovať sa aj v krízových a ťažko zvládnuteľných situáciách bez podliehania pokušeniu, akým býva napríklad nátlak spolužiakov či bandy . Dáva  dieťaťu slobodu vyberať  na základe vlastných morálnych zásad.  Učí ho zvažovať akú cenu zaplatí za dané rozhodnutie , a to nielen momentálne, ale aj z dlhodobého hľadiska.  Pochopenie  šírky dopadu daného rozhodnutia je nesmierne dôležité najmä v období dospievania.  Dobre vieme koľko životných osudov sa zmenilo na tragédiu práve z nezodpovedného doťahovania a merania si síl.

Rozvíjanie zodpovednosti

Hneď na začiatku je potrebné si uvedomiť, že deti sa narodia úplne závislé na nás rodičoch. Prirodzená zvedavosť ich postupne vedie k samostatnosti. Pritom však zažívajú okrem radosti aj pocity nepohodlia a námahy. Napríklad tak ako malé bábätko, ktoré sa snaží dostať bavlnenú plienku z tváre. Vidíme ako urputne sa snaží až hnevá.  Samostatne sa vedieť uspokojiť je niečo, čo sa musí naučiť. Prirodzene sa mu do toho nechce, vzpiera sa a tlačí na rodičov, aby to urobili za neho. Ako malé ešte nevidí význam toho, prečo by to malo zvládať  samé. A preto je to naša rodičovská voľba aké dieťa vychováme: závislé či samostatné a zodpovedné. 

Pravdepodobne je jasné, že túžbou väčšiny z nás je sen o zodpovednom a charakternom dieťati. Kľúčom k jeho uskutočneniu je schopnosť nastaviť deťom potrebné hranice. Zodpovednosť a hranice sú nerozlučná dvojica. Hranice deťom ukazujú za čo sú zodpovedné.  Aby však boli ochotné ich prijímať  je treba, aby sme ich sprostredkovávali správnym spôsobom.  Čo tento spôsob zahŕňa? V zásade ide o nasledovné princípy:

  • udržiavať prúd lásky
  • uplatňovať prirodzené pravidlá života
  • umožniť slobodu
  • Prúd lásky

Deti sa učia zodpovednosti, keď sú milované a v bezpečí. Láska predstavuje jediný spôsob akým dokáže dieťa tolerovať pravidlá, ktoré jasne definujú hranice. Láska dovoľuje deťom voči pravidlám protestovať, ale zároveň vyžaduje ich dodržiavanie. Ak zlyhajú, pomáha deťom neodsudzovať  sa. Láska zaisťuje, že pravidlá nevedú k boju. Poskytuje pocit bezpečia a vedomia, že pravidlá sú uplatňované pre ich dobro a spokojný život.

Pravdou je, že keď rodičia dôsledne uplatňujú následky správania dieťaťa, mnoho detí prejaví  svoj nezáujem o takúto podobu lásky. Trvanie na zodpovednosti môže priniesť  snahu dieťaťa odpísať váš vzťah. Ak v ňom však napriek tomu zotrváte tým, že mu prejavíte pochopenie a rešpekt  k jeho pocitom, časom uverí pravdivosti  a hodnote vašej lásky. Aj takéto situácie sú súčasťou rodičovstva.

  • Uplatňovanie pravidiel

  Na to, aby sa dieťa stalo zodpovedným nestačí, aby sme ho milovali. Je potrebné, aby spoznalo ako život funguje. Úlohou rodiča je predstaviť a zasvätiť dieťa do pravidiel života. Deti, ktorým sú vysvetlené pravidlá spolu s jasnými očakávaniami , ľahšie reagujú a plnia požiadavky okolitého sveta. Pravidlá by mali vychádzať z hodnôt, ktorým rodičia veria, mali by byť dobre uvážené a správnym spôsobom pripomínané.

  • Sloboda

Sloboda umožňuje deťom vyskúšať si pravidlá na vlastnej koži. Nestačí pravidlá len poznať, je potrebné im aj rozumieť. Potrebujú však cítiť rodičovskú podporu v tom, že majú právo zlyhať alebo pravidlá porušiť. Neznamená to, že im dovolíme robiť si, čo chcú. Hranice sú dané následkami, ktoré sú láskavo , ale dôsledne uplatňované. Dieťa neučíme poslúchať, pretože tu ide o utváranie závislosti na prikazujúcej autorite. Dieťa sa v slobode učí zvažovať a riskovať, byť schopné aj odmietnuť naše požiadavky a ponuky. Inými slovami učí sa byť si vedomé čo ho daná vec bude stáť, ale aj aké výhody získa. Ide teda o samostatné rozhodovanie, pri ktorom si je vedomé následkov, ktoré jeho voľba prináša. Považuje sa za ich pôvodcu a tým je ochotné ich aj znášať. Dieťa potrebuje slobodu, aby sa nestratila láska a pocit bezpečia zo vzájomného vzťahu. Ak zmanipulujeme dieťa pre naše rozhodnutie je to zrejme preto, že má  obavu o stratu našej lásky, útoku či zatratenia. Aj takýto stav podrobenia má však len obmedzené trvanie. Preto ak ako rodičia rozmýšľame spôsobom ako donútiť dieťa dodržiavať hranice, sme na nesprávnej ceste. K tomu sa musí „donútiť“ dieťa svojim vlastným slobodným rozhodnutím. My sme tu na to, aby sme mu poskytli správne dôvody pre dobrú voľbu. A potom aj na to, že ak sa dieťa rozhodne hranice prekročiť, postaráme sa o patričný následok.  Tým si dieťa uvedomí, že byť nezodpovedný prináša  nepríjemnosti. Zistí, že  zodpovednosť  je oveľa príťažlivejšia. Skrze poznania reality s jej pravidlami sa dieťa začne vedome starať o svoj život, napĺňať jeho úlohy  a potreby.

Láska, pravidlá a sloboda sú teda princípy, ktoré spoločne vytvárajú priaznivé prostredie dieťaťa na to, aby postupne rozvíjalo svoju zodpovednosť. Dieťa na tejto ceste určite bude protestovať a možno bude chcieť aj bojovať. Ak však rodič láskavo uplatňuje všetky tri princípy, dieťa pochopí, že to myslí vážne a časom akceptuje potrebné hranice. 

Aké ovocie zodpovednosť ponúka

  • Prijatie života za vlastný

Pestovanie zodpovednosti vedie dieťa k preberaniu a prijatiu jeho záležitostí do vlastných rúk. Tak ako rastú schopnosti dieťaťa, postupne sa pozerá a chápe svoj život ako osud, ktorý má vo svojej správe. Uvedomí si, že určuje jeho smer a naplnenie. K tomu  samozrejme potrebuje nekonečné množstvo rodičovskej lásky. Tá sa nachádza vo vzájomnom, pevnom vzťahu, ktorý  poskytuje povzbudenie a emocionálnu podporu.

  • Ovládanie a sebaistotu

Akonáhle dieťa prijíma veci pod svoju správu vedie ho to k sebaovládaniu, ktoré potrebuje na to, aby sa dostalo k vytúženým cieľom.  Primerané dôsledky jeho správania mu pomôžu prijať pravidlá a poriadok fungovania sveta okolo neho. Začne postupne ovládať  svoju impulzívnosť, hnevy, či nerozhodnosť. Krok po kroku sa stane menej závislé na rodičoch, čím narastie jeho sebaistota.

  • Schopnosť rozhodovať sa

Keď sa dieťa vedome ovláda, získava tým aj schopnosť pre samostatné hľadanie alternatív k jednotlivým rozhodnutiam. Jedná sa o iný druh rozhodovania, než mu poskytovali rodičia, kým bolo malé. Vtedy išlo o voľbu, ktorá mu umožňovala pochopenie dôsledkov správania. Neskôr ide o schopnosť  robiť dobré rozhodnutia  založené na hodnotách, ktoré považuje za správne. Ide o schopnosť, ktorú si dieťa vybuduje a rozvíja postupne. Rozhodovacia schopnosť mu dáva slobodu nepodľahnúť silným emóciám pokiaľ sa dejú veci odlišne od jeho predstáv. V živote to môže vyzerať nasledovne: Dievčatko príde za maminou, že by chcela ísť teraz hneď na kúpalisko. Ona ju odmietne so slovami, že je to možné až poobede. Dievča s povzdychom odíde, posmúti si, ale vráti sa späť k svojej zábave. Slobodne sa rozhodla ovládnuť silnú emóciou smútku a nenamieriť ju proti mame.

Na základe všetkého o čom sme sa v súvislosti so zodpovednosťou zmienili , vidíme akú významnú časť charakteru utvára. Podstatné pre nás rodičov ostáva uvedomiť si, že zodpovednosť  vyžaduje zakotvenie v pevnom a láskyplnom vzťahu s nami. Bez toho nemá možnosť sa rozvinúť v plnej svojej šírke.

Autor článku: Martina Vagačová         Pači sa mi to: