Prirodzenosťou každého človeka je túžba byť šťastný, túžba po lepšom živote. Túto myšlienku máme v sebe odvtedy, ako sa narodíme. V prvom rade nám ide o nájdenie zmyslu a naplnenia v živote. Vytvárame si tak pocit osobnej spokojnosti, budujeme si čo najširšie životné uspokojenie.

Osobná spokojnosť vzniká na základe naplnenia potreby intímnych a spoločenských vzťahov, ako aj v oblasti sebarealizácie, kde patrí najmä práca a záujmy. Toto naplnenie sa týka tak dospelých, ako aj detí. Skúsme si preto odpovedať na otázku: Čím môžeme my rodičia prispieť deťom na tejto ceste hľadania?

Ide o celý systém drobných krokov, postojov a názorov. Pokúsme sa ich zhrnúť do troch zastrešujúcich zručností:

  1. Naučiť ich samostatnosti a umožniť im preberať život do vlastných rúk
  2. Naučiť ich pracovať a umožniť im byť samostatnými a tvorivými
  3. Naučiť ich hľadať a umožniť nachádzať vlastnú cestu, ktorá dieťa napĺňa a má pre neho zmysel

Preberanie života do vlastných rúk.

Máte dojem, že je to aktuálne až v neskoršom veku? Nie je tomu tak! Uvedomme si, že už novorodenec vkladá všetko svoje úsilie do toho, aby sa naučil fungovať mimo maminho tela. Prispôsobenie sa životu vo vonkajšom svete je „tvrdá práca“. Toto platí pre celú prírodu – od rastlín cez zvieratá až k človeku. Patrí to k prirodzenosti samotného bytia. Každé vývojové štádium v živote jedinca prináša so sebou rôzne výzvy, pre dieťa i rodiča. Z tohto dôvodu už od začiatku stojí rodič na križovatke dvoch veľkých výchovných ciest. Budem v živote svojho dieťaťa v úlohe sprievodcu alebo riaditeľa? Týmto rozhodnutím podmienime vývoj potomka ku samostatnosti, k spôsobilosti a zodpovednosti, alebo závislosti a poslušnosti. Nepochybne túžbou každého rodiča ostáva vidina šťastného dospelého dieťaťa, o ktorom sme si istí, že si so svojim životom poradí s radosťou a sám.

Je nutné si uvedomiť, že čím viac zručností a samostatných činností či návykov správania je dieťa schopné uskutočniť, tým väčšmi sa dostáva  do sveta samostatnosti dospelých. Jeho zručnosti mu umožňujú prispievať do spoločného života rodiny. Cíti sa väčšmi jej súčasťou. Narastá jeho dôležitosť. Postupne sa stáva stále menej závislé na rodičovi, získava aj väčšie zodpovednosti a tým aj mieru slobody. Napríklad, ak vie vydržať bez maminky, môže sa začať venovať záujmom na krúžkoch, kde nemôžu byť rodičia. Môže ísť samé nakúpiť, na ihrisko,….

V tomto kontexte môže byť osožné ujasniť si reálnosť našich očakávaní v porovnaní s jednotlivými fázami vývoja dieťaťa. Následne nasmerovať našu podporu správnym smerom. Prehľad poskytuje nasledujúca tabuľka:

0- 1 rok
 Činnosti:

– Učiť dieťa „niečomu, znamená brániť mu prísť na to samo“ (J. Piaget)

– Dieťa nech je iniciátorom hry. Má to byť jeho skúsenosť. Neberme mu radosť z objavovania,    skúšania, tvorby, ale aj omylov…

 Prispôsobenie sa okoliu:

–  Pozná svoje meno

–  Rozumie slovu NIE

–  Má zmysel pre humor, rado vás rozveselí

–  Pamätá si niektoré spoločenské zručnosti: rozlúčenie (Pá,pá) a bozkávanie

–  Hnevá sa ak mu zoberiete hračku

–  Komunikuje s mamou 

Sebauvedomenie:

–  Získava  schopnosť odlíšiť svoje telo od okolitých objektov

–  V 3.až 4.mesiaci si  uvedomuje horné končatiny, v 6.mesiaci aj dolné končatiny

–  Vedome siaha po predmetoch a získava zážitky z vlastnej aktivity (dvíhanie, púšťanie               predmetov)

 

1-2 roky
 Činnosti:

–  Plní malé úlohy

–  Zaujíma sa o vlastnosti a činnosti: (auto frčí), farby, tvary, protichodné vlastnosti (tvrdé –           mäkké)

–  Hrá sa jednoduché hry: ťapy, ťapy ťapušky, varila myšička kašičku, není -není -kuk, baran       baran buc a pod

–  Začína sa učiť podmienky  hry s inými deťmi: učí sa deliť o hračky, rešpektovanie                     vlastníctva

–  Dieťa sa hrá vedľa iných detí

Prispôsobenie sa okoliu:

–  Prejavuje lásku

–  Viac sa zaujíma o dospelých

–  Začína si dovoľovať a vyžaduje pozornosť

–  Robí zakázané vecí a často odmietne poslúchnuť

–  Menej sa bije a viac hrá s inými deťmi, pri hre upravuje sebecké správanie

Sebauvedomenie

–  Začína si uvedomovať  autorstvo svojich činov a ich účinku

 

2-3 roky
 Činnosti:

–  Stavia kocky, umiestňujte tvary,  dáva veci do škatuliek, kreslí, počúva dlhšie rozprávky,           tancuje a spieva jednoduché pesničky

–  Spoločné hry s druhými

Prispôsobenie sa okoliu:

–  Dieťa ťažko znáša delenie sa s hračkami

–  Presadzuje sa a uplatňuje pred druhými

–  Chce byť samostatné

–  Reaguje výbuchmi zlosti 

Sebauvedomenie

–  Verbalizácia – dieťa o sebe hovorí v 3.osobe singuláru

 

3-4 roky
Činnosti:

–  Hrá hry, ktoré odrážajú skutočný život: obliekanie bábik, opravovanie autíčiek

–  Je schopné rozhodovať sa o: výbere hry, hračky, cieli prechádzky

–  Počúva zložitejšie rozprávky, vymyslené príbehy, kde hrá ono samo hlavnú úlohu

–  Zvláda pohybové hry: šmýkačky, hojdačky, kolo kolo mlynské

–  Začína zvládať pomoc v domácnosti: upratovanie hračiek, utretie prachu, párovanie                 ponožiek, odkladanie špinavého oblečenia do koša na prádlo, pomoc s prestieraním stola,       polievaním kvetín)

Prispôsobenie sa okoliu:

–  Dieťa sa stáva menej  závislým od rodičov

–  Viac vychádza v ústrety druhým deťom

–  Stráca sa sebeckosť

–  Formuje priateľské vzťahy s deťmi i dospelými

–  Začína so zvládaním pravidiel a poriadku domácnosti

Sebauvedomenie:

–  Dosiahnutie sebauvedomenia – okolo 3. roku. Toto sebapoznanie sa spája aj s dosiahnutím      sexuálnej identity a identifikácie (ja som chlapec/ dievča a správam sa podľa toho)

 

4-5 rokov
Činnosti:

–  Hry na rozvíjanie koordinácie pohybov:  skákanie na švihadle, škriabanie sa, preliezky

– Vypočítavanky, pesničky, rýmovačky, v ktorých sa ráta (predškolské matematické hry)

–  Jednoduché stolové a kartové hry

–  Tvorivé činnosti:  výroba jednoduchých masiek a bábok z papierových vrecúšok  na                 ovládanie rukami, panáčiky a bábiky z pančúch a farebných látok; nábytok, autá, domčeky,       roboty z papierových škatúľ, rúrok a doplnkov

Prispôsobenie sa okoliu:

–  Začína chápať subjektívnu povahu emócií  t.j. že  rovnaká situácia môže u rôznych ľudí           vyvolať úplne odlišné pocity

–  Rozlišuje pocity(vnútorný stav) a správanie sa človeka, ale je presvedčené, že správanie         jednoznačne určuje vnútorný stav (keď sa niekto usmieva= je šťastný).  Neuvedomuje si           možnosť maskovať vlastné pocity.

–  Zreteľná  prevaha  spoločnej hry a organizovanej spolupráce

–  Výrazne sa prejavuje súťaživosť, pri vhodnom vedení  rýchlo narastá aj porozumenie pre         druhých

–  Dieťa do 5r. si nepamätá, čo môže a čo nie (ešte nezrelá pamäť)

Sebauvedomenie:

–  Hodnotenie seba na základe rodičovského ohodnotenia

–  Egocentrizmus a magické uvažovanie

 

5-10 rokov
 Činnosti:

–  Tvorivé činnosti:  zahŕňajú aj náročné práce, zakladanie albumov, do ktorých si nalepujú           výstrižky, známky, nálepky,…

–  V prírode môžu zbierať listy, kvety, vylisovať ich a použiť na koláž

–  Hry na „úrad“, pri ktorých používa dierkovač, obálky, papier, prípadne počítač.

–  Rado napodobňuje  prácu dospelých

–  Zvládanie domácich prác: čistenie topánok, utieranie riadu, polievanie záhrady, kŕmenie           zvierat, vynášanie smetí, ustielanie postelí, zametanie a umývanie podlahy, umývanie               umývadiel, utieranie prachu, nakladanie a vykladanie umývačky, vešanie prádla, žehlenie,       vysávanie

Prispôsobenie sa okoliu:

–  Až od 6r. je dieťa schopné prijímať poučenia vyjadrené iba slovami

–  Dieťa je menej závislé na rodine, je schopné odlúčenia na istý čas a byť aktívne aj bez jej         opory

–  Malo by byť schopné podriadiť sa autorite a poslúchať požadované pravidlá

–  Je schopné si nájsť miesto v skupine detí, s ktorou má spolupracovať a v určenom čase sa     aj baviť a nadväzovať kamarátske vzťahy

–  Až do 8 rokov sa dieťa učí príkladmi a napodobňovaním

–  Dieťa vníma, že ho počúvate iba ak ste s ním v ZRAKOVOM kontakte a prestanete                   vykonávať činnosť, ktorej ste sa práve venovali

Sebauvedomenie:

–  Začína mať skúsenosti so sebou samým

–  Porovnávanie s inými

 

Dospievanie: 11-15 rokov
 Činnosti:

–  Zdokonaľovanie sa v odborných záujmoch a záľubách

–  Skúmanie svojho nadania a obdarovania

–  Mimoškolské aktivity

–  Záujem o domáce práce výrazne klesá. Tínedžeri sa často vyvliekajú zo zodpovednosti za       domáce práce a vyhovárajú sa na učenie. Odporúča sa prehodnotiť zoznam úloh a pridať         ďalšie, ktoré by zodpovedali ich schopnostiam. Môžu to byť činnosti typu: pomoc pri varení,     príprava desiaty,  v záhrade sadenie a okopávanie, remeselnícke práce – opravy bicykla,         vŕtanie, pílenie, pomoc mladším súrodencom pri úlohách do školy

Prispôsobenie sa okoliu:

–  Hľadanie miesta v skupine: zaujatie pozície a postupné oslobodzovanie sa

–  Kreovanie „svojej“ partie a spoločenstva kamarátov

–  Vplyv prostredia ( v individuálnej miere)

–  Porovnávanie sa s prostredím: sledovanie módnych trendov, dbanie o svoj vzhľad,                   preberanie zvykov a spôsobov, ktoré sú „in“

–  Utváranie si svojho vkusu v obliekaní, hudbe, životného štýlu

–  Konfrontácia s alkoholom, fajčením, návykovými látkami, sexualitou a pod.

Sebauvedomenie:

–  Hľadanie vlastnej identity

–  Neistota a pochybnosti o sebe: zvýšená sebakritika, nestála sebaúcta, pocit menejcennosti     až sebaobdivu

–  Potreba osamostatnenia sa od rodiny

–  Kritické prehodnocovanie prebratých hodnôt, predovšetkým rodinných a budovanie                   vlastných

 

Práca – dôležitý prvok šťastného života

Samostatnou a dôležitou kategóriou pri rozvíjaní spôsobilosti dieťaťa je, aby sme mu ukázali pozitívny vzťah k práci. Je treba vytvoriť prostredie, v ktorom dieťa pochopí, že práca je dôležitá a očakávaná. Ale najmä, že je rovnako dôležitou súčasťou života ako priatelia a zábava, pretože tiež prináša do života uspokojenie. Ak dieťa zažíva u rodiča každodenný cyklus a rytmus práce, povinností, zábavy a odpočinku, dáva mu to pevný rámec istôt či kostru životných zásad. Je dobré, ak dieťa vo vás vidí vzor toho, že práca sa dá vykonávať so záujmom a nadšením. Ak budete napríklad rozprávať o zaujímavostiach z roboty celej rodine, získava tento obraz. Tiež sa učí rozumieť vzťahom, pravidlám a zákonitostiam. Zároveň, ak chcete mať dieťa, ktoré si plní svoje úlohy svedomito a načas – buďte mu vzorom. Dieťa sa učí z toho, čo žijete. Na druhej strane aj vy od neho očakávajte svedomité plnenie úloh načas, ich dôkladné prevedenie, s minimálnym dozorom z vašej strany. Neustála kontrola a pripomínanie, vedie dieťa k presvedčeniu, že práca je niečo za čo ono nenesie zodpovednosť. Preto oceňujte dobre vykonanú prácu a umožnite pôsobenie dôsledkov pri nedokončení úlohy. Vyjadrite ocenenie, ktorým mu dáte najavo, aký prínos daná úloha mala pre neho i celú rodinu. To ho bude motivovať pre rozvíjanie ocenených vlastností aj v budúcnosti. Napríklad ho môžete oceniť slovami: „Keďže si mi pomohla prádlo z práčky vyložiť a vyvesiť, stihla som skôr upratať kuchyňu a ostal čas aj na hru. Dáme si jedno Pexeso?“ Pod ocenením myslíme predovšetkým slovné vyjadrenie uznania.

Dôležité upozornenie: nespájajte úlohy dieťaťa s hmotnou motiváciou ako sú peniaze, hračky a pod. Príklad: „Keď si pekne upraceš izbičku, dostaneš cukríky“. Tým ho nasmerujete k vonkajšej motivácii, ale nie k práci. Stráca sa pocit vnútorného uspokojenia a pochopenia významu danej veci pre neho samotného. Motivácia zvonka môže viesť aj k orientácii najmä na uspokojovanie predstáv druhých, získavaniu ich priazne. Podstatou práce by však mala byť tvorba dobrých vecí a schopnosť riešenia problémov. K tomu patrí aj schopnosť zhodnotenia svojej práce a výsledkov. Ohliadnutie sa späť spolu s dieťaťom má význam pre pochopenie podstaty úspechu alebo zlyhania a potrebnej následnej korekcie.

Týmto sa dostávame do ďalšieho kroku, ktorým nasmerujeme dieťa k osobnej spokojnosti. Tým je hľadanie vlastnej cesty.

Hľadanie vlastnej cesty

Okrem toho, že dieťa vedieme k začleneniu práce do života je potrebné, aby sme mu pomohli odhaliť jeho talenty. Ak tieto rozvinie a bude s nimi pracovať, prinesú mu do života radosť a uspokojenie z úspechov. V tomto smere naša rodičovská úloha tkvie vo vytváraní stimulujúceho prostredia. Vytvárame tak možnosti, ktorými spoznáva rôznorodé činnosti. Má tak možnosť spoznávať seba v rôznych polohách a postaveniach, svoje hranice a zručnosti. Dieťa odhaľuje tie, ktoré ho priťahujú a majú pre neho zmysel. Stanú sa najprv jeho obľúbenou hrou a zábavou, neskôr podmienia záujmovú činnosť a nakoniec sa môžu stať jeho pracovnými úlohami.

Rozvíjanie záujmov môže začínať pri detskom snení o sebe: budem raz tanečnica, pilot, učiteľka a pod. Často krát práve tu nemajú rodičia pre deti pochopenie, respektíve neberú ich tvrdenia vážne. Veď niekedy sa naozaj menia v priebehu mesiacov. Sú to túžby od toho stať sa smetiarom, cez žeriavníka až po bagristu. I keď možno niekedy to chce len trocha zmeniť našu rodičovskú optiku. Predošlé zamestnania predsa spája istá spoločná črta. Môže ňou byť záujem o techniku, fascinácia mechanickými strojmi. Pýtajme sa preto detí: „Aké to bude, keď raz budeš pilotom? Čo budeš robiť? Čo ťa na tom najviac baví?“

Ak si všimneme, že dieťa k nejakému záujmu výrazne inklinuje, je dobré ho prehlbovať a podporovať. Na to, aby sa v danej oblasti rozvíjalo, len záujem nestačí. Potrebujú rodiča, aby ich viedol a pomáhal im vyhradiť si čas, podporoval chuť vytrvať a zdokonaľovať sa. Je dobré klásť dôraz na vytrvalosť, až kým sa táto zručnosť nestane súčasťou ich osobnosti. Rodič potrebuje dieťa naučiť, že jedine vynaložená energia spolu so stálym záujmom mu prinesú vytúžené majstrovstvo.

Nemenej dôležitou úlohou rodiča je aj rozvoj základných životných zručností a návykov ako: riešenie problémov, štúdium, základy spoločenského správania, starostlivosť o zdravie, domácnosť, poriadok a pod.  Pomôžu dieťaťu nájsť rovnováhu medzi jednotlivými oblasťami života, ktoré ovplyvňujú jeho osobnú pohodu a spokojnosť. Nájsť cestu vlastnej rovnováhy  medzi  záujmami, vzťahmi a požiadavkami života. Aby sa nestalo, že sa bude  musieť pozerať na síce nadané dieťa, ktoré rozvíja svoje talenty v plnej miere, ale nezvláda život. Tu nezabudnime, že zázemie rodiča je pre dieťa tou najvýznamnejšou podporou. Aby ňou skutočne bolo, malo by zahŕňať predovšetkým nasledovné atribúty:

  • stavanie na reálnych potrebách dieťaťa (nereflektuje naše nesplnené túžby) a individuálnom tempe rastu jeho výkonov.
  • vlastný príklad rodiča, ktorý podporuje vyvážený obraz života pozostávajúci z rozvíjania a starostlivosti o intímne a spoločenské vzťahy, vyhradenia si času na svoje záujmy a svedomitého plnenia základných potrieb života (hygiena, šport, duševné a duchovné aktivity).

Témou osobnej spokojnosti uzatvárame sériu piatich článkov, ktoré sa venovali podpore a rozvoju charakteru dieťaťa. Pozreli sme sa na schopnosť vytvárať vzťahy a milovať, zodpovednosť, svedomie, odolnosť, sebaúctu a osobnú spokojnosť. Snahou bolo poukázať a priblížiť vám naši čitatelia, ako jednotlivé charakterové črty prispievajú k harmonickému fungovaniu a zmysluplnému nasmerovaniu dieťaťa v jeho živote.

Autor článku: Martina Vagačová         Pači sa mi to: