Začať hovoriť len o porne v rámci oboznamovania našich detí so sexualitou – „in medias res“ – nemá zmysel, lebo je to ako začať počúvať pesničku v jej strede, či čítať rozprávku od konca…
Malo by to mať logickú postupnosť. Od 3 až 5 rokov treba začať hovoriť o našom tele, o našich orgánoch, ale aj o emóciách, láske a vzťahoch (v rodine, medzi mamou a otcom a pod.). Od 5 až 8 rokov treba nadviazať rozhovor o tom, odkiaľ sme, ako sa to stalo, počatie, vývoj plodu, pôrod..
Až po takej to „príprave“ je možné od 8 do 12 rokov logicky nadviazať v diskusii na tému menštruácie, pohlavnom styku, puberty, a prísť až k nastaveniu „hraníc“ – teda sexuálne zneužívanie, ochrana, rôzne deviácie, pornografia…Je to veľmi individuálne, treba veľmi jemne hľadať čas, kedy je už naše dieťa na toto zrelé a pripravené. Pozor, netreba ani otáľať, aby nás ale nepredbehla ulica, kamaráti alebo náhodne surfovanie po internete.
Asi by treba začať s určitou paralelou. V tomto veku už deti začínajú vnímať idealizáciu postáv v rozprávkach, romantické príbehy, šťastný koniec vo filme a pod. Dá sa vysvetliť zámer týchto tvorcov pri prikrášľovaní postáv a harmonizáciu príbehu v protiklade s každodennou realitou a životom.
Niečo podobné je aj v porne. Je to v podstate rozprávka pre dospelých, idealizácia postáv, ich tiel, orgánov a v neposlednom rade aj ich fyzického a emocionálneho prežívania. Krásne ženy s peknými krivkami (princezné a snehulienky), mohutní a urastení muži s dokonalými tvarmi (supermani a herkulovia) a ich vzájomné stretanie sa, spolu prežívanie vzťahu či komunikácia je na míle vzdialené od reality, tak ako rozprávka v knihe so skutočnosťou.
Takáto zámena vedie k nereálnym očakávaniam – čo je pochopiteľné a vysvetliteľné deťom už v tomto veku. Tak ako radi pozerajú deti rozprávky a vžívajú sa do týchto hrdinov, tak dospelí pozerajú porno a predstavujú si ideálny a fantastický svet sexuálneho prežívania. Návrat do skutočnosti vždy „otvorí oči“, môže byť tvrdou lekciou, ktorá v konečnom dôsledku končí frustráciou a sklamaním.
V dnešnej mediálnej dobe (reklamy ,TV, bilboardy, kinematografia, časopisy s vulgarizácia sexu, obchody) s internetom (you tube, sociálne siete) ponúkajú nepreberné a nekontrolovateľné množstvo informácií týkajúcich sa sexu, ktoré nerešpektujú intimitu. Je na nás, aby sme si uvedomili, že je potrebné tieto otázky ošetrovať od útleho veku a mať jasnú stratégiu ako dieťaťu pomôcť v tom, aby táto prirodzená sila bola pre neho zdrojom skutočného potešenia, stala sa slobodnou silou rozvíjajúcou jeho osobnosť a rovnako sa k nej dieťa stavalo ako ku vzácnemu intímnemu daru, za ktorý je zodpovedné v plnej miere.
Preto sa treba o porne s deťmi rozprávať, vysvetliť im, že existuje na internete množstvo filmov z ktorých si však vyberáme a pozeráme hlavne tie, ktoré máme radi, ktoré nás tešia a povzbudzujú, nie zavádzajú a ubližujú či urážajú. Taktiež je na internete aj množstvo pornofilmov, ktoré síce môžu prinášať krátkodobí efekt potešenia, záujmu a zvedavosti, ale v konečnom dôsledku to neprináša do našich vzťahov to pravé, kvalitné či hodnotné čo hľadáme a čo si musíme budovať a chrániť.